Celosvetový projekt s názvom COVIDiSTRESS Global Survey sa realizuje pod
záštitou Aarhuskej univerzity v Dánsku. Plánom je zmapovať všetky
faktory, ktoré môžu ovplyvňovať psychiku a rozhodovanie ľudí počas
aktuálnej pandémie.
"Na výskume spolupracujú vedci z celého sveta v rámci projektu
otvorenej vedy. Medzinárodná štúdia sa zameriava na rôzne aspekty
psychického prežívania situácie spojenej s pandémiou infekčného
ochorenia COVID-19. Uskutočňuje sa v 48 jazykoch v krajinách po celom
svete, vďaka tomu budeme môcť porovnať zistenia z rôznych štátov naprieč
planétou," priblížila členka košického vedeckého tímu a
psychologička Jana Nezkusilová. Výhodou štúdie je podľa nej
viacjazyčnosť, čo umožňuje, aby sa k aktuálnej problematike vyjadrili aj
ľudia žijúci na Slovensku, ktorí nehovoria po slovensky.
Prvá fáza zberu dát na Slovensku sa realizovala pred Veľkou nocou (10. – 13. 4.). "Na
náš dotazník odpovedalo 446 ľudí, z nich 80 percent žien a 20 percent
mužov. Priemerný vek respondentov bol 40 rokov – 74,3 percenta opýtaných
bolo zamestnaných, 10,6 percenta tvorili študenti a 8 percent
dôchodcovia," uviedla Nezkusilová.
Podľa výsledkov prijaté opatrenia vlády považovalo za primerané 36,3
percenta respondentov, 15,1 percenta ich označilo za mierne a 48,6
percenta opýtaných si myslelo, že opatrení je priveľa. Dôležitou
súčasťou výskumu je zisťovanie príčin prežívaného rozrušenia
a znepokojenia, ktoré súvisia so súčasnou situáciou. Až 80,4 percenta
opýtaných znepokojuje stav národného hospodárstva spôsobený pandémiou
koronavírusu, 73,2 percenta je znepokojených z neznalosti, ako dlho budú
trvať súčasné opatrenia a obmedzenia. Ďalších 72 percent opýtaných
znepokojuje riziko, že sa oni alebo niekto, koho poznajú, dostanú do
nemocnice či zomrú, resp. že sa nakazia koronavírusom. Približne 58
percent účastníkov sa obáva o svoj finančný príjem a rovnako veľká
skupina respondentov o budúce pracovné možnosti. Ako prekvapujúce možno
podľa výskumníkov hodnotiť zistenie, že len 20 percent ľudí znepokojuje
fakt, že sa nemôžu zúčastňovať na náboženských aktivitách.
"Môžeme teda konštatovať, že respondenti sa obávajú prevažne o
ekonomiku štátu, o svoj príjem a o svoje zdravie a zdravie svojich
blízkych. Znepokojuje ich aj nedostatok kultúry alebo pohybu. Naopak,
len malé percento opýtaných znepokojuje neznalosť, čo robiť v snahe o
znižovanie šírenia vírusu," konkretizuje Nezkusilová.
Košickí výskumníci analyzovali aj to, čo pomáha ľuďom zvládať nepríjemné
pocity súvisiace s pandemickou situáciou. Najviac ľudí – 94,6 percenta
opýtaných využíva telefonické rozhovory a iné formy kontaktu na diaľku s
rodinou a priateľmi. Náboženstvo pomáha zvládať pocit nepohody 41
percentám respondentov. Najmenej používanou stratégiou je hranie
počítačových hier – označila ju necelá štvrtina opýtaných.
"Náš výskum pokračuje a budeme radi, ak sa na ňom zúčastníte," pozýva
budúcich účastníkov vedecký tím. Dotazník aj v slovenčine je dostupný
na webovej adrese
https://aarhus.eu.qualtrics.com/jfe/form/SV_6X6017nwDwNEv7D.